Črevné prvoky sú malé jednobunkové organizmy mikroskopických rozmerov, ktorých telo tvorí jedna bunka. V tráviacom systéme zvierat aj človeka je ich pomerne veľké množstvo. Mnohé z nich sú zdravotne neškodné, ale niektoré môžu zapríčiniť ochorenie. U zvierat sa najčastejšie diagnostikujú kokcídie, giardie, kryptosporídie. Môžu spôsobovať hnačky, zlé využitie krmiva a u mláďat aj úhyn.
Kryptosporídie sú veľmi malé, obligátne intracelulárne protozoárne organizmy, patriace medzi kokcídie. Do organizmu prenikajú oocysty (vajíčka) parazita fekálno-orálnou cestou. V tenkom čreve sa sporozoity uvoľnené z oocýst prichytia na membránu črevných epiteliálnych buniek. Spôsobujú zmeny mikroklkov hostiteľskej bunky a vytvorenie záhybu cytoplazmatickej membrány, ktorý postupne obrastá parazita a následne vytvára parazitoformný vak. Nedochádza ku skutočnému zanoreniu parazita pod cytoplazmatickú membránu hostiteľa, ani k vytvoreniu priameho kontaktu parazita s cytoplazmou hostiteľskej bunky. Parazit akoby bol v uzavretý v krypte „obklopený hostiteľom“. V čreve dochádza k sexuálnej a asexuálnej reprodukcii.
Vývoj parazita má viac štádií: sporozoity, trofozoity, merozoity, mikrogaméty, makrogaméty, zygoty a oocysty. Sporulované oocysty sú jediným štádiom, ktoré sa dostáva trusom do vonkajšieho prostredia. Oocysty obsahujú štyri sporozoity uzavreté v dvojitom obale, ktorý ich veľmi dobre chráni voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Oocysty kryptosporídií môžu prežiť v rôznom prostredí aj niekoľko mesiacov, pri rôzne vysokých teplotách alebo pod bodom mrazu. Sú odolné voči chemickým dezinfekčným prostriedkom. Môžu kontaminovať pitnú vodu, krmivo. Je ťažké odstrániť ich v pitnej vode, pretože sú odolné voči dezinfekčným prostriedkom na báze chlóru a nemusia byť účinne odstránené ani filtrami. Kryptosporidióza je zoonóza – infikovať sa môže aj človek.
Jedným z najčastejších druhov kryptosporídií u cicavcov je Cryptosporidium parvum. V rámci tohto rodu existuje niekoľko molekulárne biologicky diferencovaných genotypov (ľudský, myší, dobytčí).
U hovädzieho dobytka je kryptosporidióza veľmi častou endoparazitózou. V chovoch hovädzieho dobytka býva 25-100% teliat infikovaných C. parvum. Klinicky zjavný priebeh majú infekcie predovšetkým u teliat do 3. týždňa veku, často spojené s rotavírusovou, koronavírusovou či E.coli infekciou. Postihnuté bývajú aj jahňatá, prasiatka a žriebätá. Vylučovať oocysty parazita trusom môžu zvieratá v každom veku pri imunitnom oslabení organizmu. Prenos sa uskutočňuje hlavne znečistenou vodou ale aj priamym kontaktom. Infekčná dávka je veľmi nízka, stačí asi 100 oocýst. Postihnuté teľa vylučuje priemerne 90 oocýst v 1 g trusu. Teľatá bývajú infikované už v prvých hodinách či dňoch života. Klinické príznaky sa môžu objaviť už za 3 až 6 dní. Prejavujú sa slabosťou, žltavou hnačkou, depresiou, bolesťami brucha, môže dôjsť aj k úhynu teľaťa.
Liečba:
Doposiaľ nie je známy liek, ktorý by mal kryptosporidocídne účinky. V popredí boja s kryptosporídiami preto stojí symptomatická terapia a manažment hygieny. Pre teľatá, ktoré ešte pijú mlieko a nemajú vyvinutý bachor sú v EU povolené lieky na báze halofuginónu, ktorý má kryptosporidostatický účinok. Pôsobí hlavne na sporozoity a merozoity parazita, potláča jeho množenie v črevách, zmierňuje hnačky, významne znižuje množstvo oocýst v truse, a tak minimalizuje riziko vzniku nových infekcií a kontamináciu prostredia. Prevencia je najdôležitejšia v boji proti infekcii. Infikované prostredie a následne pitná voda a krmivo je najväčším zdrojom infekcie pre vnímavých jedincov – mláďatá a imunitne oslabených jedincov. Spôsob dezinfekcie je komplikovaný nakoľko prostriedky vhodné na dezinfekciu pitnej vody sú na oocysty kryptosporídií neúčinné. Preto prevencia spočíva hlavne v minimalizovaní možností kontaminácie prostredia, v kvalitnej zoohygiene, dôslednej asanácií a kompostovaní trusu zvierat, v podpore celkovej odolnosti zvierat, množenia symbiotických mikroorganizmov a dobrého trávenia.
Pri laboratórnej diagnostike sa používa mikroskopické vyšetrenie trusu po špecifickej koncentračnej metóde MIFC. Pri všetkých parazitologických vyšetreniach trusu je senzitivita vyšetrenia cca 60%.
U hovädzieho dobytka sa odporúča ELISA vyšetrenie na detekciu C.parvum.